V libanonskej ústave sa uvádza, že „hospodársky systém je slobodný a zabezpečuje súkromnú iniciatívu a právo na súkromné vlastníctvo“. Libanonská ekonomika sa riadi modelom laissez-faire. Väčšina ekonomiky je dolarizovaná a krajina nemá žiadne obmedzenia na pohyb kapitálu cez svoje hranice. Zásahy libanonskej vlády do zahraničného obchodu sú minimálne. Libanonská ekonomika prešla výraznou expanziou po vojne v roku 2006 s priemerným rastom 9,1 % v rokoch 2007 až 2010. Po roku 2011 bola miestna ekonomika zasiahnutá sýrskou občianskou vojnou, ktorá vzrástla ročný priemer 1,7 % v období rokov 2011 – 2016 a o 1,5 % v roku 2017. V roku 2018 sa veľkosť HDP odhadovala na 54,1 miliardy USD. Libanon má veľmi vysokú úroveň verejného dlhu a veľké potreby externého financovania. Verejný dlh v roku 2010 presiahol 150,7 % HDP, čo je štvrté najvyššie miesto na svete v percentách HDP, aj keď pokles zo 154,8 % v roku 2009. Na konci roka 2008 minister financií Mohamad Chatah uviedol, že dlh dosiahne v roku 47 miliárd USD. v tom roku a zvýšil by sa na 49 miliárd USD, ak by nedošlo k privatizácii dvoch telekomunikačných spoločností. Daily Star napísal, že premrštené úrovne dlhu „spomalili ekonomiku a znížili vládne výdavky na nevyhnutné rozvojové projekty“. Mestské obyvateľstvo v Libanone je známe svojím komerčným podnikaním. Emigrácia priniesla libanonským „komerčným sieťam“ po celom svete. Remitencie z Libanonu do zahraničia predstavujú celkovo 8,2 miliardy USD a predstavujú jednu pätinu ekonomiky krajiny. Libanon má spomedzi arabských štátov najväčší podiel kvalifikovanej pracovnej sily.
Úrad pre investičný rozvoj Libanonu bol zriadený s cieľom podporovať investície v Libanone. V roku 2001 bol prijatý investičný zákon č. 360 na posilnenie poslania organizácie. Poľnohospodársky sektor zamestnáva 12 % celkovej pracovnej sily. Poľnohospodárstvo prispelo k 5,9 % HDP krajiny v roku 2011. Podiel obrábanej pôdy v Libanone je najvyšší v arabskom svete, medzi hlavné produkty patria jablká, broskyne, pomaranče a citróny. Trh s komoditami v Libanone zahŕňa značnú produkciu zlatých mincí, avšak podľa podľa noriem Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov (IATA), musia byť deklarované pri vývoze do akejkoľvek cudzej krajiny. Ropa bola nedávno objavená vo vnútrozemí a na morskom dne medzi Libanonom, Cyprom, Izraelom a Egyptom a prebiehajú rozhovory medzi Cyprom a Egyptom s cieľom dosiahnuť dohody o prieskume týchto zdrojov. Predpokladá sa, že morské dno oddeľujúce Libanon a Cyprus obsahuje značné množstvo ropy a zemného plynu. Priemysel v Libanone sa obmedzuje najmä na malé podniky, ktoré znovu zostavujú a balia dovezené diely. V roku 2004 sa priemysel umiestnil na druhom mieste v pracovnej sile s 26 % libanonskej pracujúcej populácie a na druhom mieste v príspevku k HDP s 21 % HDP Libanonu. Takmer 65 % libanonskej pracovnej sily získava zamestnanie v sektore služieb. Príspevok k HDP teda predstavuje približne 67,3 % ročného libanonského HDP. Závislosť na turistickom a bankovom sektore však spôsobuje, že ekonomika je zraniteľná voči politickej nestabilite. Libanonské banky majú vysokú likviditu a sú známe svojou bezpečnosťou. Libanon patril len medzi sedem krajín na svete, kde sa hodnota akciových trhov v roku 2008 zvýšila. 10. mája 2013 libanonský minister energetiky a vody objasnil, že seizmické snímky libanonského morského dna sa podrobujú podrobnému vysvetleniu ich obsahu a že doteraz bolo pokrytých približne 10 %. Predbežná kontrola výsledkov ukázala s viac ako 50 % pravdepodobnosťou, že 10 % výhradnej ekonomickej zóny Libanonu obsahovalo až 660 miliónov barelov ropy a až 30 × 1 012 m3 plynu. Sýrska kríza výrazne ovplyvnila libanonskú hospodársku a finančnú situáciu. Demografický tlak vyvolaný sýrskymi utečencami, ktorí teraz žijú v Libanone, viedol ku konkurencii na trhu práce. Ako priamy dôsledok sa nezamestnanosť za tri roky zdvojnásobila av roku 2014 dosiahla 20 %. Zaznamenala sa aj strata 14 % miezd v súvislosti s platmi menej kvalifikovaných pracovníkov. Pociťovali sa aj finančné obmedzenia: miera chudoby sa zvýšila a 170 000 Libanončanov sa dostalo pod hranicu chudoby. V období medzi rokmi 2012 a 2014 sa verejné výdavky zvýšili o 1 miliardu USD a straty dosiahli 7,5 miliardy USD. Výdavky súvisiace len so sýrskymi utečencami odhadla Centrálna banka Libanonu na 4,5 miliardy dolárov ročne.