Libanon je parlamentná demokracia, ktorá zahŕňa konfesionalizmus, v ktorom sú vysoké funkcie vyhradené pre členov konkrétnych náboženských skupín. Prezident musí byť napríklad maronitský kresťan, predseda vlády sunnitský moslim, predseda parlamentu šiitský moslim, podpredseda vlády a podpredseda parlamentu východnej pravoslávnej cirkvi. Tento systém je určený na odstrašenie od sektárskych konfliktov a na spravodlivé znázornenie demografického rozloženia 18 uznaných náboženských skupín vo vláde. Do roku 1975 Freedom House považoval Libanon iba za dve (spolu s Izraelom) politicky slobodné krajiny na Blízkom východe a na severe región Afriky. Krajina tento status stratila vypuknutím občianskej vojny a odvtedy ho už nezískala. Libanon bol v roku 2013 ohodnotený ako „Čiastočne slobodný“. Napriek tomu Freedom House stále radí Libanon medzi najdemokratickejšie krajiny v arabskom svete. Do roku 2005 mali Palestínčania zakázané pracovať vo viac ako 70 zamestnaniach, pretože nemali libanonské občianstvo. Po prijatí zákonov o liberalizácii v roku 2007 sa počet zakázaných pracovných miest znížil na približne 20. V roku 2010 boli Palestínčanom udelené rovnaké práva na prácu ako ostatným cudzincom v krajine.
Národným zákonodarným orgánom Libanonu je jednokomorový parlament Libanonu. Jeho 128 kresiel je rozdelených rovnomerne medzi kresťanov a moslimov, úmerne medzi 18 rôznych denominácií a úmerne medzi 26 regiónov. Pred rokom 1990 bol pomer 6:5 v prospech kresťanov; Dohoda z Taif, ktorá ukončila občiansku vojnu v rokoch 1975 – 1990, však pomer upravila tak, aby zabezpečila rovnaké zastúpenie stúpencom týchto dvoch náboženstiev.
Parlament je volený na štvorročné obdobie ľudovým hlasovaním na základe sektárskeho pomerného zastúpenia. Výkonnú moc tvoria prezident, hlava štátu a predseda vlády, predseda vlády. Parlament volí prezidenta na neobnoviteľné šesťročné obdobie dvojtretinovou väčšinou. Prezident vymenúva predsedu vlády po konzultácii s parlamentom. Prezident a premiér tvoria kabinet, ktorý sa tiež musí držať sektárskeho rozdelenia stanoveného konfesionalizmom.
Bezprecedentným krokom libanonský parlament počas protestov dvakrát predĺžil svoje funkčné obdobie, naposledy 5. novembra 2014, čo je akt, ktorý je v priamom rozpore s demokraciou a článkom č. 42 libanonskej ústavy, keďže sa neuskutočnili žiadne voľby. Libanon bol bez prezidenta medzi májom 2014 a októbrom 2016. Celoštátne voľby boli napokon naplánované na máj 2018. Od augusta 2019 boli v libanonskom kabinete okrem blízkeho, no oficiálne nečlenského ministra, dvaja ministri priamo napojení na Hizballáh.